Spomenul som si na to, pretože som začal žiť svoj život "odznova". Som 17 mesiacov čistý a rozhodol som sa "prestrihnúť veľa vecí, no zároveň neodstrihnúť tie, ktoré sú v mojom živote dôležité a podstatné. Triezvy život mi postupne ukázal čo som roky nevidel. Z rôznych dôvodov. Nie len kvôli závislosti, nielen kvôli alkoholu... človek sa vďaka droge dokáže zmeniť v tom ako vníma ľudí okolo seba, aké má názory, ako rieši životné situácie... Asi skoro vo všetkom. Akoby odchádzala z neho jeho podstata a prestáva byť sám sebou. Dnes sa považujem za jedného z tých šťastných, ktorým sa podarilo alebo darí opäť nájsť samého seba. Hoci ešte sem tam zakopnem. Ale nikto nie je dokonalý a našťastie to nie sú(aspoň myslím) veľké zakopnutia, ktoré by ma mali opäť akokoľvek ohroziť. Dnes som už našiel opäť samého seba. Vidím sa naozaj aký som a robím všetko preto, aby som bol tým kým naozaj ja sám chcem byť.
Tak to skúsim pekne po poriadku. Najskôr len zopakujem, ak ste si nevšimli v mojom profile, som alkoholik. Je to už 17 mesiacov odkedy ma "pustili" z liečenia späť do reálneho sveta. Odvtedy som čistý. Navyše trpím bipolárnou poruchou čo ruka v ruke s chľastaním bolo pekne sebazničujúce... Následky si ponesiem sám. A dôsledky svojich činov už z väčšej časti poznám. Čakám ešte na jedno rozhodnutie a budem vedieť presne na čom som.... Možno čakáte, ako býva zvykom v takýchto blogoch, že budem opisovať podrobne čo všetko som povystrájal. Nie.Aj keď by to mohlo byť pre niekoho zaujímavé čítanie mne nejde o to prezentovať minulosť. Chcem písať o novom živote, aký si môže zariadiť každý abstinent a čo môže priniesť. Na mojom príklade. Čo teda priniesol mne?
Očakával som, že skupina mojich priateľov bude mať, po návrate z liečenia, postupne menej členov. A stalo sa. A pravda je, že keď sa dozvedeli čo mám na svedomí, preriedila sa ešte viac. Nemám im to za zlé. Nie je dôvod. Pre obidve strany je to tak lepšie. Zostali tí, ktorí ma naďalej berú ako človeka. A každý môže zlyhať, spraviť chybu. Ďalšou vecou, ktorú som si zrejme dovtedy nechcel pripustiť bolo to, že som začal inak vnímať alkohol aj v mojom najbližšom okolí. Následok bol rozchod... Jednoducho som začal vidieť veci, ktoré som predtým nevidel. Možno preto, že som bol tiež taký a nechcel som to vidieť. Opäť dodávam, že neodsudzujem. Každý si má právo zvoliť ako chce žiť. A nakoniec som postupne prehodnotil aj čo mi v živote čo dáva, a čo ma oberá o energiu. Inak povedané čo má pre mňa v živote aký význam a čo ma bude napĺňať tak, že vynaložená energia sa mi nejako vráti. V pocitoch spokojnosti, radosti a v nových zážitkoch. To som našiel v klubovom živote. V mojich nových priateľoch, o ktorých som už písal v inom blogu. Všetky naše spoločné akcie, ale aj obyčajné rozhovory počas pravidelných stretnutí. Turistika, rodinná víkendová terapia, výročné kluby. Dokonca so mnou chodí na akcie aj moja 12-ročná dcéra! Našla si novú kamarátku(dcérku jedného z členov klubu).
Každý má právo žiť svoj život po svojom. Ja som sa rozhodol postaviť na štartovú čiaru. Aj keď mám už 46 rokov. Padol som veľmi, veľmi dole. Vďaka niektorým ľuďom nie až na úplné dno, ale straty sú obrovské. Mám šťastie v živote, že ma moje deti úplne neopustili a hoci som dnes od nich vzdialený 110 kilometrov mám pocit, že máme šancu dostávať sa k sebe bližšie ako predtým. Mám šťastie v živote, pretože som našiel ženu, ktorá ma miluje(a ja ju :) ) takého aký som aj s mojou minulosťou, a podporuje ma. A mám obrovské šťastie, že lekári, terapeuti a aj abstinenti mi ukázali, že keď vytrvám a budem sa držať toho, čo už tisíce ľudí predo mnou odskúšali, mám šancu dostať sa na tú pomyselnú štartovú čiaru a začať odznova.
Rieka života, ktorú sme kreslili na liečení bola kľukatá. A keď som videl aj tie ostatné ani jedna nebola rovná. V každej zákrute bola nakreslená nejaká udalosť. Vtedy sa život "otočil", zmenil alebo priniesol niečo výnimočné. Negatívne aj pozitívne. Ja stojím v mieste kde sa moja rieka opäť zatáča a toto miesto je farebné, voda čistá, priezračná a tečie s malými vlnkami ďalej kam nevidím. Dôležité je, že vidím to čo mi ukazuje dnes. A je to príjemné. Za posledných 17 mesiacov som prešiel rôznymi zákutiami a ukázala mi, že sa v člne treba niekedy riadne držať keď chcem plávať ďalej. Som hrdý, že som dnes tam kde som a som kým som. Teším sa na všetky nové zákutia, ktoré mi moja "ČISTÁ" rieka života ukáže. Ak sa objaví nejaká vlna, vyhodiť z člna sa už určite nedám! A prekážky, či už menšie alebo väčšie, patria k životu... a ja žijem. Práve začínam odznova!
